Skip to Content

Dôležitosť mierneho jedenia

Najdôležitejšia zásada duchovnej výživy: PODJEDAŤ SA

Mojžíš Maimonides (1135-1204 n.l.), veľký učenec a najslávnejší zo všetkých židovských liečiteľov učil „Prejedanie sa je ako smrteľný jed pre každý organizmus a je hlavnou príčinou všetkých chorôb."

Sai Baba zo Širidu, veľký hinduisticko-muslimský svätec z počiatku 20. stor., vždy doporučoval, „jesť jednoducho a málo."

Paavo Airola učil, že „systematické podjedanie sa je tajomstvom ČÍSLO JEDNA pre zdravie a dlhovekosť. Prejedanie sa, na druhej strane, hoci i zdravým jedlom, je jednou z hlavných príčin ochorenia a predčasného starnutia."

Ježiš, v Evanjeliu mieru Esenejských, v prvej knihe hovorí, „A keď jete, nikdy nejedzte do nasýtenia. Vyhýbajte sa pokušeniu diabla, a načúvajte hlasu božích anjelov. Pretože Satan a jeho moc vás vždy zvádza jesť viac a viac. Žite ale z ducha a odolávajte žiadostiam tela. Váš pôst je vždy potešením v očiach božích anjelov. Preto si všimnite koľko ste zjedli než ste sa nasýtili a potom jedzte vždy o tretinu menej."

Existuje staré arabské príslovie, ktoré hovorí: „Jedením sa stávame chorí a trávením sa stávame zdraví." Ak sme príliš slabí na to, aby sme asimilovali energie a organizmy z našej potravy, potom nás tieto premôžu. Preto je treba jesť málo aj na sviatky, aby sme neochoreli, pretože potom je menej potravy, baktérií a parazitov, ktoré by nás zdolali. Toto je jedno z tajomstiev ako neochorieť na cestách. Jedným z najpraktickejších dôvodov prečo by sme mali jesť málo je, že sa ťažko pracuje duševne, ak sa celá naša energia musí zaoberať s trávením potravy. Toto sa obzvlášť prejaví, pri tých, ktorí chcú skoro ráno vstať a duševne pracovať, keď predošlý večer jedli príliš veľa.

Zásada podjedania má prednosť pred všetkými ostatnými diétnymi radami. To neznamená ale, že sa môžeme stravovať podjedaním neplnohodnotnou rafinovanou potravou a že nevyčerpáme svoju energiu. Mali by sme mať k dispozícii prevažne surovú, plnohodnotnú (neupravovanú), organickú potravu, z ktorej by sme si mohli zostaviť svoju diétu pre optimalizáciu svojho telesného aj duševného života.

 

Vedecké dôkazy podporujúce podjedanie sa

Dr. Pelletier, vo svojom výskume dlhovekosti, objavil kultúry kde ľudia viedli dlhý a zdravý život, ako v oblasti Vilcabambam v Ekvádore, Hunzovia v západnom Pakistane, tarahumárski indiáni v Mexiku a Rusi z abcházskej oblasti. Títo ľudia jedli diétu pozostávajúcu z malého množstva bielkovín, z veľa prírodných uhľovodíkov (škroby, cukry), ktorá obsahovala približne polovičné množstvo bielkovín, ktoré konzumovali Američania a celkove len 50 až 60% kalórií. Airola to presvedčivo dokázal v How to Get Well (Ako byť zdravý), že nikdy sa nestretnete so storočným, ktorý by bol tučný.

Dr. Clive McCay z Cornellovej Univerzity zistil, že dĺžka života krýs sa zdvojnásobila, keď ich príjem potravy bol znížený na polovicu. Profesor Huxley predĺžil život dážďoviek 19 krát tým, že ich periodicky podkrmoval. Pokusy tiež ukázali, že podkrmovanie zvyšuje dĺžku života u vínnych mušiek, vodných blšiek a pstruhov.

Existuje veľa historických prípadov dobrodenia podjedania sa pre zdravie a dlhovekosť. Sv. Pavol pustovník žil do 113 rokov a jedol len datle a pil len vodu. Thomas Carn narodený v Londýne r. 1588 žil 207 rokov a Mr. Jenkins, ktorý sa narodil v Yorkshire v Anglii žil od r. 1500 do r.1670, obaja neraňajkovali, k obedu mali alebo surové mlieko, alebo maslo s medom a ovocie (Carn jedol tiež chlieb), a buď surové mlieko, alebo ovocie na večeru. Grófka Desmonda Catherine, ktorá sa dožila 145 rokov jedla len ovocie. Dr. Szekely hovorí, že všetci títo ľudia praktikovali podjedanie.

Jedným z najslávnejších zástancom podjedania je Luigi Cornaro, ktorý žil od r. 1464 do r. 1566. Bol benátskym šľachticom a správcom biskupstva Padua. Keď mal okolo štyridsiatky takmer sa ujedol k smrti. Staral sa o neho doktor otec Benedikt, ktorý mu poradil umenie prírodného života a podjedania. Od tohoto okamžiku natrvalo zjednodušil a zredukoval svoju diétu na 340 g jedla a 400 g tekutín za deň, nikdy sa neodchýliac od tohoto podjedania. Cituje sa, že povedal, „Múdremu postačí jedno slovo." Jediná výnimka sa mu prihodila vo veku 78 rokov, keď jeho rodina na neho naliehala, aby zvýšil svoj príjem. Zvýšil ho o asi 60 g a okamžite onemocnel. Po tejto skúsenosti znížil svoje jedlo na 230 g a tekutinu na 310 g za deň, čo zachovával až do svojej smrti vo veku 102 rokov. Jeho spisy o podjedaní môžu byť zhrnuté do dvoch výrokov: „Čím menej som jedol, tým lepšie som sa cítil." a „Nepresýtiť sa jedlom je vedou zdravia

Cornaro sa s praxou striedmosti s každým rád podelil vrátane pápeža, ktorý sa stal jeho žiakom. Striedmosť, umenie umierneného jedenia, môže byť zredukovaná do dvoch smerníc: za prvé, vyhýbať sa jedeniu viac, než náš organizmus môže ľahko stráviť a asimilovať; za druhé, vyhýbať sa takému jedlu a pitiu, ktoré škodí žalúdku a ďalším orgánom. Striedmosť znamená venovať inteligentnú pozornosť kvantite a kvalite jedla, ktoré jeme. V praxi to znamená opustiť stôl vtedy, keď by sme ešte chceli jesť a piť viac. Existuje staré príslovie, ktoré hovorí, „To čo necháme po dobrom jedle, nám prospeje viac, než to čo sme zjedli.

Podľa knihy Cousens, G. - Spiritual nutrition and the rainbow diet

Spracoval F. Žilinek

Komentáre

Voľby prehliadania komentárov

Vyberte si, ako chcete zobrazovať komentáre a kliknite na "Uložiť zmeny".

Dobrý a pravdivý článok, len...

V poslednom čase sa stretávam s názvom uhľovodíky pre cukry. Je to chybný názov. Uhľovodíky sú zlúčeniny uhlíka a vodíka. Cukry (sacharidy) sú zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka. Cukry (sacharidy) sa delia na monosacharidy (obsahujú 3 až 9 atómov uhlíka v molekule), oligosacharidy (obsahujú 2 až 10 monosacharidových jednotiek)a polysacharidy (obsahujú viac ako 10 monosacharidových jednotiek). Glukóza je monosacharid, kryštálový (repný) cukor je disacharid, škrob patrí medzi polysacharidy. Názov uhľovodík pre cukry vznikol pravdepodobne nesprávnym prekladom slova anglického slova carbohydrate. Slovo carbohydrate sa prekladá aj ako uhľovodan. Tento názov možno akceptovať, aj keď ja by som cukry nazývala ich pravým slovenským názvom - cukry.

Uhlovodany

Viktor áno, vynikajúci komentár, ďakujem za upozornenie. V zátvorke je to síce dovysvetľené. Ale keď sa napíše cukry, ľudia automaticky myslia na jednoduché cukry. Väčšina ľudí ani nevie že škroby sú cukry.