Skip to Content

flavonoidy

Flavonoidy, bioflavonoidy sú fenolové látky, ktoré sú v rastlinnej ríši veľmi rozšírené a chránia rastliny pred škodlivými činiteľmi. Zahrňujú skoro 4000 známych derivátov. Podobne ako karotenoidy aj flavonoidy sa vyznačujú priaznivým účinkom na organizmus a spolupôsobia s vitamínom C . Sú známe aj pod menom vitamín P (od anglického proposal - svadobná zmluva), čím sa má zdôrazniť ich užitočné spolupôsobenie so synergickým efektom. Názov vitamínu P pochádza z roku 1930. Oproti iným antioxidantom majú tú výhodu, že sú aktívne vo vodnom, tak aj lipofilnom prostredí, a preto v mnohých smeroch najmenej tak účinným antioxidantom ako vitamín C a vitamín E .

Denne možno v strave prijať okolo 23 mg flavonoidov. Pritom antioxidačný účinok flavonoidov je závislý od ich štruktúry. Čím je viac fenolových skupín flavonoidov, tým sú výraznejšie antioxidačné účinky. Flavonoidy so štyrmi, piatimi a šiestimi skupinami OH, ako je tomu u kamferolu, kvercitínu, myrecitínu. Flavonoidy vychytávajú peroxidové radikály v porovnaní s nízkomolekulovými antioxidantami, a to práve preto, že jedna molekula flavonoidu vychytáva 6 až 9 peroxidových radikálov na rozdiel od nízkomolekulového flavonoidu troxol, ktorý jednou molekulou viaže len 2 peroxidové radikály.

Flavonoidy inhibujú lipoperoxidázu, a tým chránia pred aterosklerózou a potláčajú aj tvorbu kancerogénnych produktov - aldehydov inhibíciou peroxidácie lipidov v membránach nádorových buniek, ktorá je čiastočne zodpovedná za ich špecifické vlastnosti. Preto flavonoidy majú aj protinádorovú aktivitu.

Fenolové látky majú aj protizápalový účinok v priebehu fagocytózy, Ďalej protialergický, protiischemický účinok inhibujúci aj agregáciu doštičiek, trombocytov (tým chránia pred vysokou zrážanlivosťou krvi), antikoagulačné účinky flavonoidov dplňujú komplex priaznivých účinkov na srdcovocievny systém.

Medzi najvýznamnejšie flavonoidy patria: kamferol, kvarcetín, hesperitín, rutín, antokyanidíny, katechín, fenylpropanoidy a iné. Vyskytujú sa v zelenom čaji, červenom víne, v šupke a dužine citrusových plodov, brokolici, cibuli, v šupke jabĺk, čučoriedkach, zeleri, petržlene, grepe, najmä červenom, bobuľovom ovocí, obilí, rajčiakoch a obilí vôbec.

 

Zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.