Skip to Content

Pšenica v našej kuchyni

Pšeničná kruska.

Veľká porcia pre jednu osobu: 4 dl vody uvedieme do varu a nasypeme do nej 10 dkg hrubo pošrotovanej pšenice. Za stáleho miešania varíme 5 minút, odstavíme, pridáme 2-3 dkg hrozienok, zakryjeme vrchnákom a zabalíme do novinového papiera a do deky alebo do perín. Po 2-3 hodinách je kruska hotová. Podávame ju s kompótom alebo džemom a so sladkým mliekom, eventuálne. s mletými orechmi a medom. /Waerlandovská kruska sa robí rovnako - zo zmesi piatich druhov zrna: z pšenice, ovsa, jačmeňa, raži a pšena./

Pšeničná kaša k šalátom a zelenine (rímske jedlo).

Na oleji zapeníme jemne pokrájanú cibuľu, pridáme 3 dl vody a keď voda vrie, pridáme trocha soli a 10 dkg pošrotovanej pšenice. Za stáleho miešania varíme 10-12 minút. Pri podávaní môžeme nasypať strúhaný syr alebo pokvapkať kečupom. (Pšeničnú kašu možno pripravovať aj bez cibule a bez oleja.)

Študentská kaša.

1/2 1 vody uvedieme do varu a odstavíme. Medzitým pošrotujeme 10 dkg pšenice a tento šrot v druhej nádobe na troška oleja (asi 1/2 lyžice) slabo opražíme. Keď pšenica začne voňať, zalejeme ju horúcou vodou, osolíme a za stáleho miešania varíme 15 min. Hotovú kašu necháme trocha vy­chladnúť. Jeme ju so šalátom. Môžeme ju ochutiť kečupom alebo strúhaným. syrom.

Pšenica mudrcov.

Pšenicu namočíme cez noc do studenej vody. Na druhý deň ju scedíme, a varíme v pare na cedníku alebo na plátenej utierke 20 minút. Medzitým si pripravíme na oleji zapenenú, jemne pokrájanú cibuľku. Uvarenú pšenicu zomelieme na kuchynskom /"mäsovom"/ strojčeku, dáme na cibuľku a pridáme rozotretý cesnak, majorán, zázvor a soľ.

Čapáty.

10 dkg jemne pošrotovanej pšenice pomiešame na doske s troškou oleja (slabé 1/2 dl).

Urobíme tuhé cesto (ak nechce držať dovedna, pridáme štipku hladkej múky), z ktorého utvoríme tri guľky. Každú z nich rozvaľkáme na okrúhlu placku. Placky rýchle opečieme na dobre rozpálenej suchej elektrickej platničke z oboch strán. Pri pečení čapáty častejšie nadvihujeme nožom a obraciame, aby neprihoreli. Ak máte len plynový šporák pečieme ich na suchom, dobre vyhriatom palacinkári (osvedčila sa aj teflonová panvica). Čapáty sú dobré len čerstvé. Pri slávnostných príležitostiach ich podávame s medom a šľahačkou.

Dogoty.

1/2 kg jemne pošrotovane pšenice zmiešame s dvomi polievkovými lyžicami oleja a s 1/2 l studenej vody na redšie cesto. Na poolejovaný plech kladieme polievkovou lyžicou podlhovasté kôpky, ktoré pečieme v dobre vyhriatej rúre 1/2 hod. Najlepšie sú čerstvé, ale vydržia aj 2-3 dni.

Pšeničná pečienka.

Pšenicu namočíme cez noc do väčšieho množstva vody a na druhý deň varíme, až zrno popuká, 1-2 hod; v tlakovom hrnci 45-60min. Precedíme a zomelieme na kuchynskom strojčeku. Vodu z pšenice použijeme na polievku. Na oleji podusíme (bez vody) na drobno pokrájanú alebo na hrubo postrúhanú zeleninovú zmes (cibuľa, cesnak, mrkva, zeler, petržlen, kel, karfiol, zelená paprika, rajčiny a iné - podľa ročného obdobia. Keď zmäkne, zamiešame ju do pomletej pšenice, pridáme soľ, majorán, zázvor a rozšľaháme vajce a dobre premiešame. Zapečieme v nádobe, vymastenej maslom a vysypanej strúhankou. Pred zapečením potrieme povrch pečienky olejom alebo pokladieme malými kúskami masla a pečieme neprikrytú do ružova.

Rozpočet pre 4 osoby: 20 dkg pšenice, 2 1yžice oleja pod zeleninu, asi 20 dkg miešanej zeleniny, 1 lyžička soli, 2 lyžice majoránu, pol lyžice zázvoru, 1 vajce, maslo a strúhanku podľa potreby.

Karbonátky.

Z hore uvedenej pečienkovej zmesi, eventuálne len s cibuľkou, cesnakom a koreninami (podľa potreby zahustenej strúhankou alebo ovsenými vločkami) tvoríme karbonátky na doske, posypanej strúhankou. Karbonátky nakladieme husto vedľa seba na poolejovaný plech a každú pred pečením ešte potrieme olejom. Pečieme v dobre vyhriatej rúre a v priebehu pečenia obrátime spodkom navrch.

GOFIO.

Gofio ("pražma", "campa") je druh celozrnnej múky, získanej zomletím mierne opražených obilných zŕn (pšenica, raž, inde jačmeň alebo kukurica). Zrno treba pražiť na sucho za stáleho miešania, keď začne pukať, rýchle odstavíme a dáme vychladnúť. Melieme až po úplnom vychladnutí. Gofio vydrží veľmi dlho v dobrom stave a možno ho preto brať so sebou na cesty. V nevarenom stave tvorí gofio hlavnú zložku potravy domáceho obyvateľstva na Kanárskych ostrovoch a v Tibete. Používajú ho zmiešané s vodou alebo s mliekom alebo s roztlačeným ovocím. Jedia ho ku každému jedlu namiesto chleba.

Gofio (z raži alebo z pšenice alebo zo zmesi oboch) je výbornou závarkou do zeleninovej polievky (vývaru). Na jeden liter polievky rátame 5-6 dkg gofia (pre redšiu polievku 3 dkg).

Na cestách používame gofio na prípravu výborných raňajok alebo večere: zmiešame ho so sušeným mliekom a vodou a pridáme hrozienka. Na jednu porciu stačí - 4 vrchovaté lyžice gofia, 1 lyžica sušeného mlieka, 1-2 lyžice hrozienok. Voda má byť vlažná. Jedlo treba nechať asi 5 min. postáť.

Pšeničný nápoj pre deti.

Pripravujeme z prebratých pšeničných zŕn, ktoré večer viackrát prepláchneme vodou a cez noc necháme máčať. Druhý deň ich varíme na miernom plameni tak dlho, až zrná popukajú (miešanie nie je potrebné, v tomto štádiu pšenica neprihorí). Najlepšie sa zrno spracúva po dvojhodinovom varení, no možno ho variť aj oveľa dlhšie. Dobre nám poslúži tlakový hrniec (pokiaľ možno smaltovaný), v ktorom varenie trvá iba hodinu.

Uvarenú pšenicu precedíme a zomelieme na kuchynskom strojčeku, zomletú dáme späť do vody v ktorej sa varila, ešte ju krátko povaríme pričom ju však musíme občas už pomiešať. Nakoniec prevarenú pšenicu prepasírujeme cez sito alebo kolísku akú užívame na pasírovaníe rajčín. Takto dostaneme redšiu žltkastú kašu, ktorá po vychladnutí zrôsolovatie. Z tohto pšeničného rôsolu pripravujeme nápoj pre dieťa tak, že ho rozriedime čerstvým mliekom v pomere, ktorý zodpovedá veku dojčaťa (obyčajne dva diely pšeničného rôsolu a jeden diel mlieka) a prisladíme glukopurom alebo medom. Na riedenie však môžeme použiť aj príslušné množstvo sunaru s prevarenou vodou.

Pšeničný nápoj má byť prvou, ale hlavnou výživou dieťaťa po jeho odstavení až do 18 mesiaca jeho života. Hustotu nápoja však musíme rozumne prispôsobovať. Ak nás okolnosti nútia prikrmovať celkom malé, sotva niekoľkotýždenné dieťa, použijeme na prípravu nápoja len vodu, v ktorej sa varila pšenica. Starším dojčatám podávame hustejší nápoj z prepasírovanej pšenice, pričom na jednu fľašku použijeme asi 1,5 dcl rôsolu a primerané množstvo prisladeného sunarového mlieka (asi jeden a pol vrchovatej kávovej lyžičky sunaru, rovnaké množstvo glukopuru a potrebné množstvo prevarenej vody na doplnenie množstva). Kritériom pre správnu hustota nápoja je opäť pribúdanie váhy dieťaťa - minimálne 12,5 dkg týždenne; ak dieťa pribúda na váhe menej, treba podávať hustejší nápoj.

Týmto nápojom nahradíme dieťaťu najprv dojčenie (večerné), o dva týždne druhé (predpoludňajšie) atď. Až v priebehu šiestich týždňov prejde dieťa na pšeničnú výživu úplne.

Pšeničný nápoj dieťa nasýti a preto mu ho stačí podávať štyrikrát denne. Pre spestrenie mu doň namiesto mlieka pridávame raz alebo dva razy denne pomarančovú alebo mrkvovú, prípadne inú čerstvú ovocnú či zeleninová šťavu. Počínajúc ôsmym mesiacom dieťaťu raz denne (najlepšie večer) podávať kašičku z nerozriedeného pšeničného rôsolu s pridaním sunaru a medu. Okrem toho je už v tomto období prospešné nahradiť jedno pšeničné jedlo zemiakovou kasičkou, pripravenou zo zemiakov varených v šupe. Zemiaky po uvarení obielime, pretlačíme na kašu, pridáme zeleninového vývaru. Získame ho tak, že nadrobno pokrájanú alebo postrúhanú polievkovú, prípadne aj listovú zeleninu povaríme vo vode len niekoľko minút, vývar precedíme, vyvarenú zeleninu odstránime.

Zemiakovú kašu pre dieťa nesolíme ani nemastíme, Občas môžeme dieťaťu dať postrúhané jablko a na cvičenie prerezávajúcich sa zúbkov suchú chlebovú kôrku.

Na prípravu jednej fľaše pšeničného nápoja treba rátať približne s 5 dkg pšenice a pol litrom vody, lebo prípravou sa množstvo zmenší. Pre dieťa do jedného roku by sme mali pripravovať čerstvý pšeničný rôsol denne, pre staršie deti ho môžeme pripravovať aj na 2-3 dni a uschovávať v chladničke, lebo v teple skysne. V tomto prípade sa osvedčuje variť naraz až 40 dkg pšenice v troch litroch vody, ktorú krátko pred uvarením dolievame do pôvodnej miery.

Vypasírované zvyšky zrna možno zužitkovať na prípravu karbonátok pre dospelých. Okrem toho možno z pšeničného rôsolu pripravovať s pri­daním zeleniny chutnú polievku, ktorú odporúčame dojčiacim matkám; jej pravidelné užívanie zvyšuje tvorbu materinského mlieka.

Pšeničný nápoj deťom veľmi chutí a prospieva. Pšenicou živené deti sú spokojné a pokojné, dobre spia, dobre sa vyvíjajú a nemajú žiadne zažívacie poruchy. Vyprázdňovanie črievok prebieha pravidelne, výkaly nezapáchajú, deti sú odolné, nepodliehajú nákazám. Preto urobíme dobre, keď ich na tejto diéte chováme aspoň do roka. Potom im už postupne môžeme začať podávať aj kaše, ktoré obsahujú obilninovú šupku z ovsených vločiek, pšena, kukurice alebo pohánky. Tieto kaše varíme zásadne iba vo vode - mlieko pridávame až na koniec. Príležitostne im tiež môžeme ponúknuť dačo vhodné zo spoločného stola rodiny.

Od 18 mesiaca si deti zvykajú jedávať spoločne s rodinou - pravda za predpokladu, že sa rodina stravuje rozumne a zdravo. Deti by nemali dostávať ťažko stráviteľné a mastné jedlá, ani veľmi slané a ostro korenené a hlavne by si nemali zvykať na maškrty; najmä v pauzách medzi jedlami je škodlivé a jeho dôsledky sú pre dieťa niekedy priamo osudné. Dieťa je takto ohrozené acidózou, čo môže viesť k anémii. Deťom by sme nemali nikdy prisládzať čerstvé ovocie cukrom. Ak dieťa jedlo odmieta, netreba ho nútiť, troška hladu mu neuškodí a začne zase dobre jesť. I keď má dieťa k niečomu odpor, urobíme najlepšie, keď mu ho nepodávame. Dieťa by malo jesť 4 krát denne.

 

Tu uvedené inšpiratívne recepty pochádzajú zo 70. rokov minulého storočia od PhDr. Ljuby Makovickej. Pochádzala z vegetariánskej rodiny MuDr. Dušana Makovického, ktorý bol mnoho rokov osobným lekárom slávneho ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého. Svoje dlhoročné skúsenosti s vegetariánskym spôsobom stravovania pani Ljuba šírila prednáškami pre záujemcov o správnu výživu, odkiaľ sa mi zachovali tri zažltnuté strojopisné listy, ktoré sú však naďalej pre mnohých zaujímavé a aktuálne.

Medzičasom sa však ukázalo, že pšenica nie je až tak vhodná na pravidelné stravovanie človeka a preto ju vrelo odporúčame nahradzovať, i keď drahšou, špaldou. Taktiež v uvedených receptoch pre dojčatá by to malo byť pravidlom, pretože špaldu pre dojčatá zásadne doporučovala už známa nemecká liečiteľka Hildegarde von Bingen.

 

 

F.Žilinek 6.11.2007

 

PrílohaVeľkosť
psenica.doc65.41 KB