Skip to Content

Minerály

Po zistení nezastupiteľného miesta vitamínov vo výžive sa zvýšená pozornosť začala venovať aj anorganickým látkam, hoci už od čias J. Liebiga sa enormná snaha venovala výskumu hnojenia poľnohospodárskych kultúr za účelom zvýšenia ich úrody. Hlavná pozornosť sa pritom venovala hnojeniu tzv. hlavnými živinami, za ktoré sa považujú N, P, K na kyslých pôdach aj Ca, Mg, prípadne inými látkami. Popri nich sa skúmal škodlivý vplyv kadmia, arzénu, olova, síry, fluóru a iných látok, ktoré sa vyskytujú vo vyšších koncentráciách. Vyváženosť anorganických látok a dusíka z hľadiska potrieb človeka pre jeho výživu, sa skúmala v menšom rozsahu. Na počiatku tretieho tisícročia stojíme zoči voči pred podstatne zložitejšími problémami ako je zvýšenie výnosov hnojením úzkym okruhom látok a zvýšením odolnosti kultúr proti škodlivým činiteľom.

Veľký ústretový krok pri riešení týchto otázok urobila medicína, a to skúmaním vyváženosti minerálnych látok v ľudskom organizme. Poznávanie mechanizmov rovnováhy metabolizmu vápnika, horčíka a fosforu, železa a síry, sodíka, chlóru a draslíka, solí vôbec a iných minerálov presne fungujúcimi riadiacimi systémami zakódovanými v genóme každého človeka. Všetky látky, ktoré majú v životných funkciách človeka nezastupiteľné miesto, sú považované za esenciálne. Takými látkami sú tie, ktoré sú súčasťou bioštruktúr a bez nich sú normálny vývoj a existencia človeka nemožné.

Takými sú látky vyskytujúce sa v prekurzoroch živých buniek, medzi ktoré patria: síra, bez ktorej nie je možné zabezpečiť tvorbu všetkých esenciálnych a semiesenciálnych aminokyselín (metionín, cysteín, taurín); fosfor, bez ktorého sa nemôžu tvoriť nukleové kyseliny, a teda základná štruktúra jadra bunky; vápnik, horčík, draslík a sodík, ktoré sú nutnými prvkami premeny energie; železo, ktoré je prenášačom kyslíka v krvi; zinok, ktorý má nezastupiteľné miesto v enzýmových systémoch; jód, zinok a kobalt v endokrinných systémoch a iné. Ukazuje sa, že esenciálne minerály majú v živote organizmu viacero funkcií navzájom prepojených spätnými väzbami, v ktorých okrem minerálnych látok zohrávajú úlohu aj organické látky.

Okrem delenia minerálnych živín na esenciálne a neesenciálne a tých na životné procesy podporujúce stimulačné (probiotické), neutrálne a životné procesy potláčajúce (inhibičné) a ničiace (antibiotické). Pravda, hranice medzi skupinami týchto látok sú problematické. Tak napríklad železo sa považuje za esenciálnu látku, no pri väčšom množstve môže vyvolať rakovinu a pri ďalšom zvýšení jeho obsahu pôsobí jedovato.

Iným príkladom môže byť selén, ktorý je zrejme pre rastliny neutrálny (t.j. prijíma ho, ak sa v pôde vyskytuje vo väčšom množstve, ale jeho obsah v rastline veľmi kolíše, pretože rastlina nemá vytvorený regulačný systém na jeho metabolizmus). To znamená, že ak je selén pre človeka esenciálnou látkou, musí sa obsah tohto prvku v rastlinách kontrolovať. V opačnom prípade nemôže regulovať jeho príjem.

Podobne je to aj s látkami, ktoré rastlina nepotrebuje, no môžu sa v nej vyskytovať vo veľkom množstve. Nakoniec je prípad, keď rastlina vytvára jedovaté látky, ktoré treba kontrolovať. Ideálne sú prípady, keď rastlina obsahuje štruktúru látok, ktoré sú pre určitý druh typické a pre človeka esenciálne alebo neutrálne, prípadne probiotické. Ak sú antibiotické, treba ich využívať len na liečebné účely a pod prísnou kontrolou lekára.

 

(pokračovanie)

 

zdroj: Dušan Zachar, Humánna výživa II.